Ketogénna strava pri skleróze multiplex menila funkčný profil mikrobiómu

Ketogénna strava môže meniť nielen energetický metabolizmus človeka, ale aj metabolické možnosti jeho črevných baktérií.

Nová štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports sledovala tieto zmeny u ľudí s relaps-remitujúcou sklerózou multiplex. Pri ketogénnej strave vedci zachytili odlišný funkčný profil mikrobiómu a zmeny látok v krvi súvisiacich so spracovaním tryptofánu. Niektoré bakteriálne genetické ukazovatele sa zároveň spájali s poklesom objemu mozgových lézií na magnetickej rezonancii.

Čo vedci porovnávali

Výskum nadväzoval na randomizovanú štúdiu NAMS, v ktorej 105 ľudí s relaps-remitujúcou sklerózou multiplex rozdelili do troch stravovacích skupín.

Kontrolná skupina teda nezostala pri pôvodných stravovacích návykoch bez podpory. Aj ona dostala výživové odporúčania a pravidelné poradenstvo. Podrobnosti režimov opisuje hlavná klinická štúdia NAMS.

Nová analýza sa zamerala na 76 účastníkov, ktorí dodržiavali protokol a poskytli potrebné vzorky na začiatku a po deviatich mesiacoch. Vedci spojili údaje o bakteriálnej DNA, metabolitoch v krvi a stolici a nálezoch na magnetickej rezonancii. Takýto prístup sa označuje ako multi-omics – spoločné hodnotenie viacerých vrstiev biologických údajov.

Mikrobióm zmenil svoje metabolické vybavenie

Vedci nesledovali iba to, ktoré baktérie sa v čreve nachádzajú. Zaujímalo ich aj zastúpenie génov, ktoré baktériám umožňujú spracúvať konkrétne živiny.

Pri ketogénnej strave vzrástli genetické ukazovatele spojené so spracovaním glycerolu a modul označený ako propionate production II. Naopak, kleslo zastúpenie modulov súvisiacich s rozkladom škrobu a sacharózy.

Baktérie si možno predstaviť ako malé chemické dielne. Ich gény predstavujú vybavenie a návody na spracovanie dostupných surovín. Zmena stravy tak môže ovplyvniť, aké metabolické možnosti má celé bakteriálne spoločenstvo.

Meranie DNA však ukazuje predovšetkým toto vybavenie, nie priamo množstvo látok, ktoré baktérie skutočne vyrobili. Autori preto výsledok opisujú ako zmenu metabolického potenciálu mikrobiómu.

Bakteriálny ukazovateľ súvisel s poklesom objemu lézií

Najzaujímavejším nálezom bolo prepojenie črevných zmien s výsledkami magnetickej rezonancie.

V ketogénnej skupine sa väčší nárast modulu propionate production II spájal s výraznejším poklesom objemu T2 lézií. Tento vzťah bol silnejší než v ostatných stravovacích skupinách.

T2 lézie sú ložiská zmeneného tkaniva viditeľné na magnetickej rezonancii. Pri skleróze multiplex súvisia so zápalovými a ďalšími procesmi poškodzujúcimi nervové tkanivo vrátane myelínu – ochranného obalu nervových vlákien.

Názov bakteriálneho modulu pritom nemožno zameniť za priamo nameranú tvorbu propionátu. Koncentrácia propionátu v stolici tomuto genetickému ukazovateľu nezodpovedala. Výsledkom je teda konkrétna súvislosť medzi metabolickým vybavením mikrobiómu a vývojom nálezu na mozgu, nie potvrdenie, že ju sprostredkovala vyššia tvorba propionátu.

Zmenili sa aj metabolity tryptofánu v krvi

Ďalšia časť analýzy sa sústredila na tryptofán, aminokyselinu prijímanú v bielkovinách. Organizmus aj črevné mikroorganizmy ho môžu premieňať na rôzne látky vrátane kynurenínu a indolových derivátov.

V ketogénnej skupine vedci pozorovali:

Zmena teda nebola rovnaká pri všetkých sledovaných látkach. Pri nižšom tryptofáne stúpal indol-3-acetát, čo ukazuje odlišný profil cirkulujúcich metabolitov. Samotné koncentrácie však nehovoria, koľko tryptofánu prešlo konkrétnou metabolickou dráhou.

Prečo tieto látky zaujímajú výskumníkov sklerózy multiplex

Niektoré metabolity tryptofánu fungujú ako chemické signály medzi črevnými mikroorganizmami a bunkami organizmu.

Už skorší výskum publikovaný v Nature Medicine ukázal, že vybrané mikrobiálne metabolity tryptofánu dokázali cez receptor AhR ovplyvňovať astrocyty – bunky nervového systému zapojené aj do regulácie zápalu. V myšom modeli autoimunitného ochorenia nervového systému pomáhali tlmiť zápalové procesy.

Nová ľudská analýza prináša k tejto otázke merateľné údaje: pri konkrétnom stravovacom režime sa súčasne menili bakteriálne genetické ukazovatele, metabolity v krvi a ich vzťahy k nálezom na MRI. Práve tieto súvislosti poskytujú východisko na ďalšie skúmanie komunikácie medzi črevom a mozgom.

Ako výsledky čítať

Ide o prieskumnú sekundárnu analýzu. Zachytené súvislosti ešte neurčujú, či zmena mikrobiómu spôsobila zmenu mozgových lézií.

V hlavnej 18-mesačnej štúdii NAMS sa medzi diétami nepreukázal rozdiel v počte nových T2 lézií ani v objeme lézií. Nový prínos preto spočíva v odhalení konkrétnych metabolických súvislostí, nie v potvrdení nadradenosti ketogénnej stravy pri potláčaní ochorenia. Springer

Praktický význam

Štúdia posúva pozornosť od samotného zoznamu baktérií k ich metabolickým možnostiam a k látkam, ktoré nachádzame v krvi. Ukazuje, že ketogénna strava môže tieto vrstvy ovplyvniť a že niektoré zmeny súvisia aj s nálezmi v nervovom systéme. Nature

V Metabolic Longevity Lab vnímame hlavný význam práce práve v prepojení stravy, mikrobiómu a merateľných metabolických zmien. Širší pohľad na účinky zloženia stravy rozoberáme v článku Jedlo nie sú len kalórie: ako zloženie stravy mení metabolizmus.

Vedecký zdroj

Gutmann F, Bahr LS, Brüning U, et al.
Functional microbiome shifts are associated with neuroinflammatory outcomes under dietary interventions in multiple sclerosis.
Scientific Reports. 2026;16:30701.
DOI: 10.1038/s41598-026-73464-0.