| Časopis | The New England Journal of Medicine |
|---|---|
| Rok | 2026 |
| Úroveň dôkazu | Silnejšie observačné dôkazy – veľmi veľká ľudská štúdia s priamym zobrazovaním aterosklerózy |
| Zdroj | Otvoriť zdroj |

Aterosklerózu si často spájame so starším vekom, vysokým cholesterolom alebo s človekom, ktorý už má problémy so srdcom či cievami.
Nová rozsiahla štúdia však ukazuje, že aterosklerotické plaky sa môžu v cievach vytvárať celé desaťročia predtým, ako sa ochorenie klinicky prejaví.
Vedci zobrazili cievy 16 808 dospelých vo veku 18 až 70 rokov bez známeho aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia. Známky tichej aterosklerózy našli u 57,1 % účastníkov.
Ešte zaujímavejšie je, že prvé plaky sa objavovali už u ľudí vo veku 18 až 29 rokov.
Výsledky štúdie REACT boli publikované 29. augusta 2026 v časopise The New England Journal of Medicine.
Vedci nehľadali iba rizikové faktory. Pozerali sa priamo na cievy
Pri bežnom hodnotení kardiovaskulárneho rizika lekári zohľadňujú najmä vek, krvný tlak, fajčenie, cholesterol a prítomnosť diabetu.
REACT zvolil odlišný prístup.
Výskumníci nehľadali iba pravdepodobnosť budúceho ochorenia. Pomocou zobrazovacích metód zisťovali, či sú aterosklerotické plaky v cievach už reálne prítomné.
Do štúdie zaradili 16 808 ľudí z Dánska a Španielska vo veku 18 až 70 rokov. Priemerný vek bol 45 rokov a 51,4 % účastníkov tvorili ženy.
Vedci použili 3D ultrazvuk karotických a femorálnych artérií a CT angiografiu koronárnych tepien.
Získali tak obraz troch dôležitých cievnych oblastí – tepien zásobujúcich mozog, dolné končatiny a srdce.
Aterosklerózu našli u 57,1 % účastníkov
Najvýraznejším výsledkom bola samotná prevalencia.
Vedci odhalili tichú aterosklerózu u 57,1 % skúmaných ľudí, hoci u nich dovtedy nepoznali aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie.
Toto číslo však treba čítať správne.
Neznamená, že 57 % všetkých dospelých v Európe má aterosklerózu. Účastníci štúdie boli cielene rozdelení do vekových skupín s vyváženým zastúpením mužov a žien. Výsledok preto opisuje skúmanú kohortu a nemožno ho bez ďalšieho preniesť na celú populáciu.
Oveľa dôležitejší je vekovo závislý priebeh, ktorý výskumníci pozorovali.
Prvé plaky sa objavovali už medzi 18. a 29. rokom
Ateroskleróza nebola výlučne problémom stredného a vyššieho veku.
V najmladšej skupine vo veku 18 až 29 rokov ju vedci našli u:
8,7 % mužov a 6,7 % žien.
Ide približne o jedného z trinástich mladých dospelých.
U mladších účastníkov vedci najčastejšie zachytili aterosklerózu iba v jednej cievnej oblasti, pričom častejšie postihovala periférne tepny.
S pribúdajúcim vekom sa však obraz výrazne menil.
Vo vekovej skupine 60 až 70 rokov sa známky tichej aterosklerózy nachádzali približne u 9 z 10 účastníkov.
S vekom nerástol iba počet ľudí s plakmi
Výsledky ukazujú ešte jednu dôležitú vec.
Nešlo iba o to, že s vekom pribúdalo viac ľudí s aterosklerózou.
Celkový objem aterosklerotických plakov rástol exponenciálne a čoraz častejšie bolo postihnutých viac cievnych oblastí súčasne.
To podporuje pohľad na aterosklerózu ako na dlhodobý systémový proces, ktorý môže začínať lokálne, ale postupne zasahovať väčšiu časť cievneho systému.
Vedci pritom iba zriedkavo zaznamenali aterosklerózu obmedzenú výlučne na koronárne tepny. U ľudí s aterosklerózou koronárnych tepien sa plaky často nachádzali aj v karotických alebo femorálnych artériách.
To je zaujímavé aj z pohľadu možností budúceho vaskulárneho skríningu.
Muži boli v priebehu aterosklerózy približne o 5 až 10 rokov vpredu
Vývoj nebol rovnaký u mužov a žien.
U mužov prevalencia aterosklerózy začínala stúpať skôr. U žien sa výraznejší nárast objavil neskôr, ale v strednom veku bol prudší.
Autori opisujú mužov ako približne 5 až 10 rokov vpredu v aterosklerotickej trajektórii.
U žien sa prudšie zrýchlenie objavovalo približne v období typického nástupu menopauzy.
Štúdia však sama osebe nedokazuje, že menopauza tento nárast spôsobuje. Tento vekový a pohlavný vzorec preto treba hodnotiť v súvislosti s hormonálnymi, metabolickými a ďalšími faktormi.
Rizikové skóre a skutočný plak nie sú to isté
Výsledky upozorňujú aj na rozdiel medzi odhadovaným kardiovaskulárnym rizikom a už existujúcou aterosklerózou.
Nástroje ako SCORE2 odhadujú pravdepodobnosť budúcich kardiovaskulárnych príhod podľa známych rizikových faktorov.
Nezobrazujú však samotnú cievnu stenu.
V analýze REACT klasifikovalo SCORE2 ako vysokorizikových iba malú časť účastníkov, u ktorých zobrazovanie už preukázalo tichú aterosklerózu. Rozdiel bol výrazný najmä u mladších ľudí.
To neznamená, že SCORE2 je nespoľahlivý nástroj. Odpovedá jednoducho na inú otázku.
Rizikové skóre odhaduje budúce riziko klinickej udalosti. Zobrazovanie ukazuje, či je možné aterosklerotické zmeny v konkrétnom okamihu zachytiť priamo v cievach.
Čo výsledky hovoria o cholesterole a ďalších biomarkeroch
Štúdia zároveň pripomína, prečo nestačí pozerať sa na jednu hodnotu cholesterolu.
LDL-C, ApoB, krvný tlak, fajčenie, glukózový metabolizmus či ďalšie faktory poskytujú informácie o prostredí, v ktorom ateroskleróza vzniká a postupuje.
Samotný laboratórny parameter však nie je totožný s množstvom aterosklerotického plaku v cievach.
V Metabolic Longevity Lab preto lipidový profil nevnímame ako súbor izolovaných čísel. Preto sledujeme ApoB častice, LDL-C, triglyceridy, HDL-C, Lp(a), glukózový metabolizmus, krvný tlak a ďalšie rizikové faktory vo vzájomných súvislostiach.
REACT k tomu pridáva ďalšiu úroveň: rozdiel medzi rizikovými biomarkermi a už prítomnou štrukturálnou zmenou ciev.
Štúdia neukázala, že každý človek potrebuje CT alebo ultrazvuk ciev
Toto je dôležitý limit interpretácie.
REACT ukázal, že tichá ateroskleróza môže byť prítomná pomerne skoro a že jej rozsah s vekom výrazne narastá.
Štúdia však netestovala, či plošné zobrazovanie zdravých ľudí znižuje počet infarktov, mozgových príhod alebo úmrtí.
Nešlo o randomizovanú intervenčnú štúdiu.
Z výsledkov preto nemožno vyvodiť, že všetci mladí dospelí by mali absolvovať CT koronárnych tepien alebo cievny ultrazvuk.
Samotní autori plánujú ďalšiu fázu projektu REACT, ktorá má preskúmať, či cielená prevencia založená na skorom zobrazovacom zachytení aterosklerózy dokáže zlepšiť klinické výsledky.
Práve takáto štúdia môže odpovedať na otázku, či poznanie prítomnosti skorého plaku prináša oproti bežnému hodnoteniu rizika aj merateľný zdravotný prínos.
Čo štúdia skutočne ukázala
Najsilnejším posolstvom REACT nie je číslo 57,1 %.
Je ním časový priebeh aterosklerózy.
Aterosklerotický proces sa môže začať už v mladom dospelom veku, dlho pred prvými klinickými prejavmi. S vekom sa potom zvyšuje nielen jeho prevalencia, ale dramaticky rastie aj množstvo plaku a počet postihnutých cievnych oblastí.
To mení spôsob, akým sa oplatí rozmýšľať o kardiovaskulárnej prevencii.
Infarkt alebo mozgová príhoda môžu byť konečným prejavom procesu, ktorý sa v cievnej stene vyvíjal desiatky rokov.
V Metabolic Longevity Lab preto dáva väčší zmysel sledovať dlhodobý metabolický a kardiovaskulárny kontext a jeho vývoj v čase, než čakať na moment, keď sa ateroskleróza prvýkrát klinicky prejaví.
Limity štúdie
Vedci skúmali veľmi veľkú ľudskú kohortu a stav ciev podrobne hodnotili pomocou zobrazovacích metód. Súčasná observačná analýza však hodnotí najmä stav účastníkov pri ich vstupe do projektu.
Nemôže preto určiť príčinu vzniku plakov ani dokázať, že ich skoré zobrazovacie zachytenie zlepší prognózu.
Účastníci pochádzali z Dánska a Španielska a vekové skupiny boli vytvorené podľa vopred stanoveného dizajnu. Celkovú prevalenciu 57,1 % preto nemožno automaticky považovať za populačný odhad pre všetky krajiny alebo všetky vekové štruktúry.
Medzi silné stránky štúdie patrí veľký počet účastníkov a súčasné zobrazenie karotických, femorálnych aj koronárnych artérií.
Záver
REACT ukazuje, že ateroskleróza nemusí začínať až v starobe a nemusí na seba upozorniť príznakmi.
Vedci zachytili známky aterosklerózy už približne u jedného z trinástich ľudí vo veku 18 až 29 rokov a s pribúdajúcim vekom pozorovali prudký nárast jej výskytu aj rozsahu.
Najdôležitejším odkazom nie je, že každý potrebuje zobrazovanie ciev. Je ním skutočnosť, že kardiovaskulárne riziko sa vytvára dlho pred prvou klinickou príhodou.
Prevencia aterosklerózy preto začína skôr, než sa objaví prvý problém so srdcom alebo cievami.
Praktický význam
Ukazuje, že subklinická ateroskleróza môže byť prítomná už v mladom dospelom veku a jej rozsah sa počas života výrazne zväčšuje. Neoveruje prínos plošného zobrazovacieho skríningu.