Metabolity v krvi môžu signalizovať riziko diabetu roky pred diagnózou

Diabetes 2. typu nevznikne zo dňa na deň v okamihu, keď glukóza alebo HbA1c prekročia diagnostickú hranicu.

Metabolizmus sa môže meniť roky pred samotnou diagnózou.

Veľká prospektívna štúdia publikovaná v januári 2026 v časopise Nature Medicine analyzovala metabolity v krvi viac ako 23 000 ľudí, ktorí na začiatku sledovania nemali diabetes.

Vedci identifikovali 235 metabolitov spojených s budúcim vznikom diabetu 2. typu. Niektoré súviseli s inzulínovou rezistenciou, ukladaním tuku v orgánoch, metabolizmom lipidov či funkciou pečene.

Výskumníci následne vytvorili kombináciu 44 metabolitov, ktorá dokázala zlepšiť odhad budúceho rizika diabetu nad rámec tradičných rizikových faktorov.

Výsledky podporujú pohľad, že poruchy metabolizmu môžu byť v krvi viditeľné dávno predtým, než človek prekročí diagnostickú hranicu diabetu.

Vedci sledovali viac ako 23 000 ľudí

Analýza spojila údaje z 10 veľkých prospektívnych kohortových štúdií.

Celkovo zahŕňala až 23 634 ľudí, ktorí na začiatku nemali diabetes 2. typu ani závažné chronické ochorenia zahrnuté medzi vylučovacie kritériá štúdie.

Účastníci pochádzali z rôznych populačných a etnických skupín.

Vedci na začiatku analyzovali ich krvný metabolóm – teda súbor malých molekúl vznikajúcich pri metabolických procesoch.

Sledovali 469 metabolitov.

Účastníkov potom v jednotlivých kohortách sledovali až 26 rokov.

Počas sledovania vznikol diabetes 2. typu približne u 4 000 ľudí.

Vedci sa následne pozreli na to, či sa koncentrácie metabolitov namerané pred diagnózou líšili medzi ľuďmi, ktorí neskôr diabetes dostali, a tými, ktorí ho nedostali.

S budúcim diabetom súviselo 235 metabolitov

Z 469 sledovaných metabolitov bolo 235 štatisticky spojených s budúcim vznikom diabetu 2. typu.

Výskumníci pritom zohľadňovali viacero faktorov vrátane demografických a klinických charakteristík, BMI a pomeru obvodu pása a bokov.

Nešlo teda iba o to, že ľudia s vyšším rizikom diabetu mali častejšie obezitu.

Metabolické rozdiely zostávali pozorovateľné aj po štatistickom zohľadnení týchto faktorov.

Zo všetkých zistených asociácií bolo:

168 už opísaných v predchádzajúcom výskume

a

67 predstavovalo nové významné asociácie.

Nové súvislosti sa objavovali v metabolických dráhach zahŕňajúcich:

• žlčové kyseliny,
• rôzne skupiny lipidov,
• karnitíny,
• močovinový cyklus,
• metabolizmus arginínu a prolínu,
• glycín,
• a histidín.

Výsledok teda neukazuje na jeden „metabolit diabetu“.

Ukazuje skôr na širokú metabolickú prestavbu organizmu, ktorá môže predchádzať klinickému ochoreniu.

Niektoré metabolity súviseli s rizikom veľmi výrazne

Rozdiely medzi jednotlivými metabolitmi neboli malé.

Po odhliadnutí od samotnej glukózy bola jedna z najsilnejších pozitívnych asociácií pozorovaná pri lipide označovanom ako C32:0 diacylglycerol – DAG.

Každé zvýšenie jeho koncentrácie o jednu štandardnú odchýlku bolo spojené približne so 71 % vyšším rizikom budúceho diabetu 2. typu.

Na opačnej strane bol napríklad C22:4 cholesterol ester, pri ktorom bola vyššia koncentrácia spojená približne s 33 % nižším rizikom.

To však neznamená, že prvý metabolit diabetes spôsobuje alebo že druhý pred diabetom chráni.

Ide o observačné asociácie.

Metabolity môžu byť priamo zapojené do mechanizmu ochorenia, môžu byť dôsledkom iných metabolických zmien alebo iba signalizovať proces, ktorý prebieha niekde inde.

Metabolity odrážali inzulínovú rezistenciu aj tuk v orgánoch

Výskumníci preto nezostali iba pri jednoduchom porovnávaní koncentrácií metabolitov.

Do analýzy pridali genetické údaje a skúmali, s akými biologickými procesmi sú jednotlivé metabolity prepojené.

Identifikované metabolické profily súviseli s viacerými procesmi, ktoré poznáme z vývoja diabetu 2. typu:

inzulínovou rezistenciou,

reakciou glukózy a inzulínu,

ektopickým ukladaním tuku,

reguláciou energetického a lipidového metabolizmu

a funkciou pečene.

To je dôležitý výsledok.

Diabetes 2. typu nie je iba ochorenie zvýšenej glukózy.

Hyperglykémia je až jedným z výsledkov rozsiahlejšej metabolickej dysfunkcie zahŕňajúcej tukové tkanivo, pečeň, svaly, pankreas a cirkulujúce metabolity.

Životný štýl bol v metabolóme viditeľný

Vedci skúmali aj vzťah medzi metabolitmi a modifikovateľnými rizikovými faktormi.

Najvýraznejšie sa s metabolitmi spojenými s diabetom prepájali:

obezita, fyzická aktivita a strava.

Tieto faktory vysvetľovali väčšiu časť variability metabolitov spojených s budúcim diabetom než metabolitov, ktoré s diabetom spojené neboli.

To naznačuje, že metabolóm nie je iba nemenným genetickým podpisom človeka.

Do určitej miery odráža aj aktuálny metabolický stav a pôsobenie životného štýlu.

Niektoré metabolity dokonca v štatistických analýzach vyzerali ako potenciálne medzičlánky medzi životným štýlom a neskorším rizikom diabetu.

Ani to však ešte nedokazuje príčinnú súvislosť.

44 metabolitov zlepšilo predpovedanie diabetu

Vedci následne použili metódy strojového učenia a vytvorili 44-metabolitový podpis.

Jeho cieľom nebolo diagnostikovať diabetes, ale odhadovať jeho budúce riziko.

Keď túto metabolickú informáciu pridali ku klasickým rizikovým faktorom, predikcia budúceho diabetu sa zlepšila.

To je z pohľadu preventívnej medicíny zaujímavé.

Dnes sa riziko diabetu hodnotí najmä pomocou kombinácie údajov, ako sú:

• vek,
• rodinná anamnéza,
• BMI a obvod pása,
• glukóza nalačno,
• HbA1c,
• krvný tlak,
• lipidy,
• a životný štýl.

Metabolomika by v budúcnosti mohla k týmto údajom pridať ďalšiu vrstvu informácií.

Zatiaľ však nejde o štandardný klinický test.

Diabetes sa nezačína prekročením referenčnej hranice

Práve toto je jeden z najzaujímavejších aspektov štúdie.

Človek môže mať glukózu a HbA1c stále mimo diabetického pásma, ale jeho metabolizmus už nemusí byť optimálny.

Môže postupne narastať:

inzulínová rezistencia,

potreba vyššej sekrécie inzulínu,

ukladanie tuku v pečeni,

zmena lipidového metabolizmu

alebo celý súbor ďalších metabolických procesov.

Kým β-bunky pankreasu dokážu inzulínovú rezistenciu kompenzovať vyššou produkciou inzulínu, glukóza môže zostať relatívne normálna.

Až keď kompenzácia prestáva postačovať, glykémia začne výraznejšie stúpať.

Preto samotná normálna glukóza nalačno nemusí vždy znamenať optimálne metabolické zdravie.

Znamená to, že vieme predpovedať diabetes 26 rokov dopredu?

Nie.

Takýto záver by bol príliš silný.

Maximálna dĺžka sledovania v niektorých kohortách bola 26 rokov, ale to neznamená, že 44-metabolitový panel dokáže u konkrétneho človeka spoľahlivo povedať, že o 20 alebo 26 rokov dostane diabetes.

Štúdia ukazuje, že metabolické rozdiely zaznamenané pred diagnózou boli prospektívne spojené s budúcim rizikom ochorenia počas dlhodobého sledovania.

To je niečo iné než presná individuálna predpoveď.

Čo štúdia nedokazuje

Napriek veľkému počtu účastníkov ide prevažne o prospektívnu observačnú štúdiu.

To znamená, že vedci pozorovali vzťahy medzi metabolitmi a budúcim ochorením.

Nemohli experimentálne dokázať, že zmena konkrétneho metabolitu sama o sebe zabráni diabetu.

Rovnako zatiaľ nevieme, či 44-metabolitový panel poskytne v bežnej klinickej praxi dostatočne veľký prínos oproti lacnejším a dostupnejším vyšetreniam.

Štúdia preto:

neprináša nový diagnostický test diabetu,

neustanovuje nové klinické referenčné intervaly metabolitov

a nedokazuje príčinnú úlohu všetkých 235 identifikovaných molekúl.

Metabolomika je zatiaľ predovšetkým výskumným nástrojom.

Prečo je táto štúdia dôležitá

Silnou stránkou práce je jej rozsah.

Vedci spojili 10 prospektívnych kohort, viac ako 23 000 ľudí, metabolomické údaje, genetiku, životný štýl a dlhodobé sledovanie.

Výsledok podporuje predstavu, že diabetes 2. typu je záverečným prejavom procesu, ktorý sa môže vyvíjať mnoho rokov.

Metabolické zmeny môžu byť pritom prítomné ešte predtým, než tradičné diagnostické ukazovatele dosiahnu hodnoty definované ako diabetes.

V Metabolic Longevity Lab je preto dôležité nevnímať jednotlivý biomarker izolovane.

Glukóza, HbA1c, inzulín, triglyceridy, HDL cholesterol, pečeňové parametre, telesné zloženie a ďalšie ukazovatele môžu spoločne ukázať smer, ktorým sa metabolizmus človeka vyvíja.

Táto štúdia ide ešte o krok ďalej a ukazuje, že v budúcnosti môže byť podobné hodnotenie rozšírené o desiatky metabolitov zachytávajúcich procesy, ktoré dnes pri rutinnom odbere krvi vôbec nesledujeme.

V Metabolic Longevity Lab preto nie je cieľom čakať iba na prekročenie diagnostickej hranice.

Dôležité je sledovať vzájomné metabolické súvislosti a postupný vývoj biomarkerov, pretože prevencia má najväčší význam ešte pred vznikom klinického ochorenia.

Typ dôkazu

Veľká prospektívna observačná analýza 10 kohort

Počet účastníkov: až 23 634

Nové prípady diabetu 2. typu: približne 4 000

Sledovaných metabolitov: 469

Metabolitov spojených s budúcim T2D: 235

Nových asociácií: 67

Dĺžka sledovania: až 26 rokov

Publikované: 14. januára 2026

Časopis: Nature Medicine

Li J, Hu J, Yun H, et al. Circulating metabolites, genetics and lifestyle factors in relation to future risk of type 2 diabetes.

Nature Medicine. 2026;32:660–670.

Practical relevance

Metabolické odchýlky môžu byť prítomné mnoho rokov pred diagnózou diabetu 2. typu. Metabolomika môže v budúcnosti zlepšiť včasnú identifikáciu rizikových ľudí nad rámec tradičných rizikových faktorov, zatiaľ však nejde o rutinný klinický diagnostický nástroj.