Dva odbery krvi vykonané v rôzne dni nemusia priniesť úplne rovnaké výsledky. Menšie rozdiely sú prirodzené a automaticky neznamenajú zlepšenie, zhoršenie ani chybu laboratória.
Koncentrácie látok v krvi sa priebežne menia. Ovplyvňuje ich denný rytmus, jedlo, hydratácia, fyzická aktivita, poloha tela, stres, infekcia, lieky aj spôsob odberu. Výsledok preto zachytáva stav organizmu v konkrétnom okamihu a za konkrétnych podmienok.
Pri porovnávaní výsledkov je dôležité sledovať nielen samotné čísla, ale aj okolnosti, za ktorých boli získané.
Laboratórna hodnota nie je nemenné číslo
Každý biomarker má určitú biologickú variabilitu. To znamená, že jeho hodnota prirodzene kolíše okolo individuálnej úrovne človeka, aj keď sa jeho zdravotný stav zásadne nemení.
Odborne rozlišujeme najmä:
- vnútroindividuálnu variabilitu – prirodzené kolísanie hodnoty u jedného človeka,
- medziindividuálnu variabilitu – rozdiely medzi rôznymi ľuďmi,
- analytickú variabilitu – malú neistotu spojenú so samotným laboratórnym meraním,
- predanalytické vplyvy – všetko, čo sa deje pred analýzou vzorky, od prípravy človeka až po odber, transport a spracovanie krvi.
Rozsah prirodzeného kolísania nie je pri všetkých parametroch rovnaký. Niektoré hodnoty sú pomerne stabilné, iné sa menia výraznejšie. Európska federácia klinickej chémie a laboratórnej medicíny preto vedie samostatnú databázu biologickej variability, ktorá zhromažďuje údaje pre jednotlivé laboratórne parametre.
Rozdiel medzi dvoma výsledkami teda treba posudzovať podľa toho, čo sa meralo, aký veľký je rozdiel a za akých podmienok odbery prebehli.
Čas odberu môže ovplyvniť hormóny aj metabolické parametre
Viaceré procesy v tele podliehajú cirkadiánnemu rytmu. Ich aktivita sa mení v závislosti od dennej doby, spánku a času prebudenia.
Typickým príkladom je TSH, hormón regulujúci činnosť štítnej žľazy. Jeho koncentrácia býva vyššia počas noci a klesá smerom k popoludniu. Rozdiel medzi ranným a popoludňajším odberom preto nemusí odrážať skutočnú zmenu funkcie štítnej žľazy. Význam denného rytmu TSH potvrdzujú aj práce hodnotiace vnútroindividuálnu variabilitu tyreotropínu.
Denný rytmus ovplyvňuje aj kortizol, testosterón, rastový hormón a niektoré ukazovatele metabolizmu železa. Pri ich opakovanom meraní je preto vhodné vykonávať odber približne v rovnakom čase.
Neznamená to, že každý krvný test musí prebehnúť skoro ráno. Ak však chceme spoľahlivo porovnať vývoj hodnoty, mali by byť podmienky jednotlivých odberov čo najpodobnejšie.
Jedlo mení viac než iba glukózu
Po jedle sa nemení iba hladina cukru v krvi. Organizmus začne spracúvať sacharidy, tuky, bielkoviny, tekutiny a minerály. Mení sa sekrécia inzulínu, koncentrácia triglyceridov aj distribúcia vody medzi jednotlivými telesnými priestormi.
Vplyv jedla závisí od:
- zloženia a veľkosti posledného jedla,
- času od jeho konzumácie,
- množstva sacharidov a tukov,
- alkoholu,
- kávy a ďalších nápojov,
- dĺžky hladovania.
Dlhší pôst pritom nie je automaticky lepší. Aj nadmerne dlhé hladovanie môže zmeniť metabolické a hormonálne parametre. Cieľom nie je prísť na odber čo najviac vyhladovaný, ale dodržať štandardizované podmienky.
Odporúčania EFLM pre štandardizovaný odber nalačno uvádzajú ranný odber po približne 12 hodinách bez jedla, pričom čistá voda je povolená. Alkohol sa odporúča vynechať najmenej 24 hodín pred odberom. Tieto pravidlá však neplatia rovnako pre každé vyšetrenie. HbA1c, krvný obraz alebo CRP sa môžu vyšetrovať aj bez pôstu, zatiaľ čo pri glukóze nalačno alebo niektorých metabolických vyšetreniach je príprava presne určená. Rozhodujúce sú preto pokyny laboratória alebo lekára. Odporúčania EFLM
Hydratácia a poloha tela menia koncentráciu krvi
Nedostatok tekutín znižuje objem plazmy a krv sa môže stať koncentrovanejšou. Niektoré hodnoty potom vyzerajú vyššie bez toho, aby sa v tele reálne zvýšilo množstvo meranej látky.
Takto môžu byť ovplyvnené napríklad:
- hemoglobín a hematokrit,
- celkové bielkoviny a albumín,
- močovina a kreatinín,
- niektoré minerály,
- lipidové parametre.
Opačný efekt môže vzniknúť po vypití nezvyčajne veľkého množstva vody tesne pred odberom. Bežná primeraná hydratácia je vhodná, extrémy však výsledky skresľujú.
Význam má aj poloha tela. Pri prechode z ľahu do sedu alebo stoja sa časť tekutiny presúva z krvného riečiska do tkanív. Výsledkom je mierne zahustenie krvi. V experimentálnej štúdii spôsobila zmena polohy klinicky významné rozdiely v hemoglobíne, hematokrite, počte červených krviniek a niektorých ďalších parametroch krvného obrazu. Štúdia o vplyve polohy tela
Pred odberom je preto vhodné niekoľko minút pokojne sedieť. Pri porovnávaní opakovaných výsledkov pomáha, ak odbery prebiehajú v rovnakej polohe.
Intenzívny tréning môže pripomínať ochorenie
Fyzická aktivita krátko pred odberom môže zvýšiť glukózu, laktát, počet leukocytov a niektoré hormóny. Silový alebo nezvyčajne náročný tréning môže zároveň poškodiť časť svalových vlákien a uvoľniť do krvi látky, ktoré sa bežne používajú aj pri hodnotení pečene alebo svalov.
Najvýraznejšie sa môžu zvýšiť:
- kreatínkináza – CK,
- aspartátaminotransferáza – AST,
- alanínaminotransferáza – ALT,
- laktátdehydrogenáza – LDH,
- myoglobín,
- niekedy aj kreatinín.
Zvýšené AST a ALT preto nemusia vždy pochádzať z pečene. AST sa nachádza aj vo svaloch a pri výraznom svalovom zaťažení môže spolu s CK stúpnuť bez poškodenia pečene.
V malej intervenčnej štúdii absolvovalo 15 zdravých mužov hodinový silový tréning. AST, ALT, LDH, CK a myoglobín zostali u viacerých účastníkov zvýšené najmenej sedem dní. Výsledok nemožno automaticky preniesť na každého športovca, pretože išlo o mužov, ktorí neboli zvyknutí na silový tréning. Jasne však ukazuje, že nezvyčajná fyzická záťaž môže výrazne ovplyvniť laboratórny obraz. Pôvodná štúdia
Pred plánovaným kontrolným odberom je preto rozumné vynechať intenzívny tréning aspoň deň až dva. Ak sa vyšetrujú svalové alebo pečeňové enzýmy po mimoriadne náročnej záťaži, môže byť potrebný aj dlhší odstup.
Infekcia a zápal menia význam niektorých výsledkov
Aj mierna infekcia môže dočasne zvýšiť CRP, počet leukocytov, neutrofilov alebo sedimentáciu. Súčasne môže zmeniť glukózu, pečeňové enzýmy a metabolizmus železa.
Dôležitým príkladom je feritín. Často sa používa ako ukazovateľ zásob železa, zároveň však patrí medzi proteíny akútnej fázy. Pri zápale sa môže zvýšiť a zakryť nedostatok železa. Preto sa feritín nemá počas infekcie interpretovať izolovane. Do úvahy treba vziať CRP, krvný obraz, saturáciu transferínu a celkový klinický kontext. Na tento problém upozorňuje aj odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie.
Ak človek absolvuje preventívny odber počas infekcie alebo krátko po nej, výsledky nemusia zodpovedať jeho bežnému stavu. Akútne vyšetrenie pri zdravotných ťažkostiach má, samozrejme, iný cieľ – zachytiť práve prebiehajúcu zmenu.
Výsledky môžu ovplyvniť lieky aj výživové doplnky
Lieky môžu meniť laboratórne hodnoty skutočným biologickým účinkom. Kortikosteroidy môžu zvýšiť glukózu a počet leukocytov, diuretiká ovplyvňujú elektrolyty a hydratáciu, lieky na štítnu žľazu menia TSH a voľné hormóny podľa času užitia.
Výživové doplnky môžu pôsobiť podobne. Osobitnú pozornosť si zaslúži biotín, ktorý sa používa najmä v prípravkoch na vlasy a nechty. Vyššie dávky biotínu môžu zasahovať do niektorých imunochemických laboratórnych metód a vytvoriť falošne vysoké alebo falošne nízke výsledky. Ovplyvnené môžu byť napríklad vyšetrenia štítnej žľazy, pohlavných hormónov, vitamínu D alebo troponínu. Závisí to však od použitej laboratórnej metódy. Odborné odporúčanie ADLM k biotínu
Lieky sa pred odberom nemajú svojvoľne vysadzovať. Laboratóriu a lekárovi však treba oznámiť všetky užívané lieky, vitamíny a doplnky vrátane dávky a času posledného užitia.
Výsledok môže zmeniť aj samotný odber
Po odbere sa krv musí správne označiť, uchovať, transportovať a spracovať. Chyba v tejto fáze môže ovplyvniť výsledok aj pri kvalitnej laboratórnej analýze.
Častým problémom je hemolýza – poškodenie červených krviniek vo vzorke. Z buniek sa potom uvoľnia látky, ktoré môžu zvýšiť najmä draslík, LDH a AST. Laboratórium výraznú hemolýzu zvyčajne rozpozná a niektoré výsledky nevydá. Miernejšie ovplyvnenie však nemusí byť na prvý pohľad zrejmé.
Význam môže mať aj príliš dlhé stiahnutie ramena škrtidlom alebo opakované zatínanie päste. Tieto faktory menia miestne prúdenie krvi a koncentráciu niektorých látok.
Pri porovnávaní výsledkov rozhoduje trend
Malá zmena medzi dvoma odbermi nemusí mať klinický význam. Naopak, opakovaný posun rovnakým smerom môže byť dôležitý, aj keď sa hodnoty stále nachádzajú v referenčnom intervale.
V laboratórnej medicíne sa používa aj pojem referenčná hodnota zmeny – RCV. Vyjadruje, aký veľký rozdiel medzi dvoma meraniami už pravdepodobne presahuje kombináciu prirodzenej biologickej a analytickej variability.
RCV nie je univerzálne číslo. Pre každý biomarker môže byť iné a závisí aj od použitej analytickej metódy. V bežnej praxi preto nestačí mechanicky počítať percentuálny rozdiel medzi dvoma výsledkami.
V Metabolic Longevity Lab hodnotíme zmenu podľa typu biomarkera, veľkosti posunu, predchádzajúceho trendu a podmienok odberu. Rozdiel medzi 4,8 a 5,1 mmol/l nemá rovnaký význam pri každom parametri a v každej situácii.
Ako sa pripraviť na kontrolný odber
Pri plánovanom preventívnom alebo kontrolnom vyšetrení pomáha dodržať niekoľko pravidiel:
- absolvovať opakované odbery približne v rovnakom čase,
- dodržať určenú dĺžku pôstu, ak sa vyžaduje,
- počas pôstu piť čistú vodu,
- deň pred odberom nepiť alkohol,
- vyhnúť sa nezvyčajne intenzívnemu tréningu,
- neprísť výrazne dehydrovaný,
- pred odberom niekoľko minút pokojne sedieť,
- oznámiť lieky, doplnky, infekciu a nedávnu fyzickú záťaž,
- pri sledovaní trendu používať podľa možnosti rovnaké laboratórium.
Rovnaké laboratórium je výhodné preto, že rôzne pracoviská môžu používať odlišné prístroje, metódy a referenčné intervaly. Výsledky z rôznych laboratórií nemusia byť vždy priamo zameniteľné.
Kedy má význam vyšetrenie zopakovať
Opakovanie odberu môže byť vhodné, ak je výsledok neočakávaný, hraničný alebo nezodpovedá ostatným parametrom a zdravotnému stavu človeka.
Najprv treba preveriť:
- či bol odber nalačno,
- v akom čase prebehol,
- či mu predchádzal tréning alebo fyzická práca,
- či človek neprekonával infekciu,
- či užíval lieky alebo doplnky,
- či laboratórium neuviedlo problém so vzorkou.
Výsledok sa však nemá automaticky označiť za chybný iba preto, že je nepriaznivý. Výrazná alebo klinicky závažná odchýlka môže vyžadovať okamžité riešenie, nie čakanie na ideálne podmienky nového odberu.
Jeden odber je snímka, séria výsledkov ukazuje vývoj
Laboratórny výsledok nie je definitívny rozsudok o zdravotnom stave. Je to meranie vykonané v konkrétnom čase a za konkrétnych okolností.
Najväčšiu výpovednú hodnotu získava v spojení s ďalšími biomarkermi, príznakmi, liekmi, životným štýlom a predchádzajúcimi výsledkami.
V Metabolic Longevity Lab preto nehľadáme význam iba v jednom čísle. Sledujeme, či zmena presahuje očakávané kolísanie a či zapadá do celkového metabolického a klinického obrazu človeka.